Prácu v materskej škole vnímam ako poslanie. Jeden rodič mi kedysi povedal, že u mňa to nie je len zamestnanie, ale životný štýl – a presne tak to cítim aj ja. Už od detstva som túžila byť učiteľkou na prvom stupni základnej školy, no postupným vzdelávaním a objavením Montessori pedagogiky som našla krásu a jedinečnosť práve predškolského veku.
Deti sú pre mňa tie najčistejšie bytosti – autentické, úprimné a prirodzene zvedavé. Fascinuje ma ich schopnosť objavovať svet s radosťou a nadšením. Baví ma byť pri tom, sprevádzať ich na ceste poznania, pozorovať ich pokroky a spoločne sa učiť nové veci. Každý deň v materskej škole prináša nové momenty, ktoré majú hlboký význam a pripomínajú mi, aké dôležité je toto obdobie v živote dieťaťa.
Mária Montessori povedala: „To, čo prešlo rukami, zostáva v hlave." Aj vďaka vlastným skúsenostiam verím v učenie cez zážitok, pohyb, skúsenosť a senzomotorické materiály, ktoré deťom pomáhajú prirodzene objavovať a chápať svet okolo seba. Rešpektujúci prístup a láskavé hranice sú pre mňa základom bezpečného prostredia, v ktorom môže každé dieťa rásť vlastným tempom a cítiť sa prijaté.
Ako pedagóg chcem deti rozvíjať nielen po vedomostnej stránke, ale aj v ich samostatnosti, sebadôvere, empatii a radosti z každodenných maličkostí. Mojím cieľom je odovzdať im nielen nové informácie, ale aj pocit ľahkosti, dôvery v seba samých a láskavý pohľad na svet. Práca v materskej škole je síce náročná, no zároveň nenahraditeľne krásna – práve pred našimi očami z malých detí vyrastajú sebavedomí chlapci a dievčatá, ktorí objavujú svoje schopnosti a nachádzajú si svoje miesto v skupine aj vo svete. A práve v tom vidím jej skutočný zmysel.
